Vážený pán minister školstva!
Ako matka samoživiteľka mám veľkú dilemu. Moje prvácke dieťa túži ísť do školy. Chce vidieť svoju p. učiteľku, chce sa stretnúť so svojimi kamarátmi. Výborne! Druhé dieťa, tretiak sa bude musieť prispôsobiť.
Hurá! Môžem ísť do práce! Oživím nielen štátnu ekonomiku, ale hlavne svoju. Konečne! Aspoň som si to myslela. Všetko by bolo fajn, keby…..
Jedno dieťa musí prísť do školy do 7, 30, druhé o 8,00. Počkáme pred školou. Družina je len do po štvrtej. No nazdar! Moja pracovná doba je dlhšia. Tak toto môjho zamestnávateľa nepoteší. Dúfam, že mi nezamáva Pá! Pá!
Moje rozhodnutie dať deti do školy zmarilo moje prváča. Podľa informácií zo školy, nepôjde k svojej pani učiteľke, ani do svojej triedy, ale do inej triedy. Prihlásila som ho totiž aj do družiny. Niektoré deti do družiny chodiť nebudú a tak ich pomiešali.
„JA DO TEJ ŠKOLY NEPÔJDEM“! znie reakcia môjho drobčeka. Samozrejme k tomu patrí plač, strach a iné emócie. Vlastne to mám double. Ani môj tretiak nie je nadšený z Vášho riešenia, pán minister.
Tak, a teraz mi poraďte! Zamestnanie alebo deti? Chceli ste nám pomôcť? Prepáčte, ale veľmi sa Vám to nepodarilo.
Len tak mimochodom, chcete povedať, že v pomiešanej skupine sa moje dieťa bude vzdelávať? Alebo je to len akýsi denný stacionár pre deti pracujúcich matiek?
matka
Celá debata | RSS tejto debaty