maryna

Kupovanie hlasov v rómskych osadách? Aké nízke, aké primitívne! Kde je elegancia, kde je nápad? To sa robí takto:

Počas Ružinovských hodových slávností sa postaví prístrešok vedľa atrakcií a stánkov, navarí sa guláš a privezú hostia. Treba len osloviť spriaznených starostov obcí, prípadne iné kompetentné osoby, ktoré zorganizujú výlet do Bratislavy. Autobus a guláš  zadarmo!

Na babky už čakajú lavičky a provizórne stoly. Guláš servírujú usmievaví a preochotní „mládenci“. Ženičky si drobia chlebík do misiek, vôňa gulášu sa mieša s vôňou živánskej a burčiaku z neďalekých stánkov, hudba z hodového pódia umocňuje dobrú náladu. Staré srdiečka sú rozjarené a s vďakou a podľa pravidiel slušnosti, v akej boli vychované, sa pýtajú „chlapcov“, ako sa môžu odvďačiť za starostlivosť a pohostenie. Stačí beťársky úsmev, žmurknutie, číslo a názov strany a  babky už vedia, ako oplatiť láskavosť. O chvíľu je guláš zjedený. Popŕcha, fúka studený vietor. Autobus nechodí. Vodič však dostal inštrukcie, kedy má pristaviť autobus. Babičky schúlené na lavičkách strácajú úsmev. V tvárach majú bezmocnosť a bezradnosť. Ako  ruskí starčekovia, ktorých uniesli gangy z ich rodnej dediny a nútia  žobrať v moskovských uliciach. Čas beží a naši chlapci ubezpečujú hostí, že autobus je už na ceste, odvezie ich domov. Musí, veď o chvíľu prídu ďalší.  Len aby nezabudli to dôležité číslo a názov strany!  Ak by však predsa len zabudli, organizátor im to pripomenie. To viete, starecká zábudlivosť.  Ozaj, čo dostane organizátor zájazdu? Guláš to určite nebude.